Neznáma priateľka
Medzi sivými mrakmi vysoko nad Tallinnom si to znova predstavujem. Vtipné oči, čierna hriva, bacuľatá žena. Menší ako ja. Takto vyzerala na obrázku, ktorý poslala. Čo o nej viem? Lea je jej meno, Lea Phihelgas. Žije na predmestí na juhu mesta. Poznám jej telefónne a mobilné číslo a jej vek: 52 rokov. Medzi jej záľuby patria ľudia, príroda, architektúra. Rád chodí do kina, tanca v klube valčík, tango a foxtrot s jej priateľkou Endel a je už päť rokov súčasťou päť W organizácie: Ženy vítajú ženy World Wide? Ženy vítajú ďalšie ženy z celého sveta.
Vybral som Lea z katalógu tejto organizácie. Jedna z približne 2500 žien z celého sveta. Bol som zvlášť zvedavý na Estónsko.
Lea vyučuje materskú školu už 12 rokov, študuje predškolské vzdelávanie, psychológiu učenia a riadenie škôl a moderné metódy vedenia. Skratky, s ktorými bol uvedený v katalógu? Ch, Hw, NS? znamená: Lea má deti, privítala by aj môjho manžela a je nefajčiar.
Na letisku nie je ako ona? ale obrázky môžu byť klamlivé. Už nie som blond. Vyzývam ženy, ktoré sa rovnako ako ja bezmocne rozhliadajú. Lea? Nie, prepáč, som Barbara. Letisko sa vyprázdni. Vonku je šedá a mokrá. Keď premýšľam o tom, ako sa k nej dostať taxíkom, priblíži sa žena s čiernymi vlasmi a oranžovým žiariacim kabátom. To je ona. „Prepáč,“ hovorí, „tam nie je žiadne parkovisko, Peter čaká v aute.“ Peter je najstarším synom Leas, 31 rokov, ekonómom a projektovým manažérom malej spoločnosti. Leah je dôležité, aby jeho meno bolo napísané nemecky, nie rusky, Petr. Malé „e“ stálo pri jej narodení pre svoju túžbu, okupované Estónsko sa môže otvoriť miestu, kde sa ľudia volajú Peter. Aby nezabudla na žiadny z jazykov, ktorými hovorí, hovorí so mnou po nemecky, po anglicky po anglicky a po francúzsky po francúzsky. Lea, učím sa tento týždeň, má po svojom boku dvoch rytierov. Endel, priateľ a Peter, jej syn. Ak idem nakupovať, spýtam sa Lea. Nie, Endel to dokáže. Mám zavolať taxi? Nie, Peter nás môže viesť. Trochu, hovorí Lea, sú tu aj muži, ktorí ženám uľahčujú život.
Prechádzka po starom meste
Nakupujeme mäso na večeru, Zemiaky, ovocie a pivo v supermarkete obrovskej veľkosti. Dve futbalové ihriská pod neónovým svetlom. Estónsko je súčasťou Európy od mája 2004. To je dobrá vec - musí však byť káva, mydlo, zubná pasta a šampón rovnaká ako tá naša? Globalizácia je veľmi nudná firma.
Peter nás vedie do Leaovej obytnej oblasti. Než vystúpime, dá okolo volantu železný imobilizér. Bojíte sa zlodejov? Peter dáva návšteve Nemecka prvú lekciu o každodennom živote v Talline. "Vy ste z vášho bytu, kancelárie, supermarketu a vaše auto je preč, tak čo to robíte?" Zavolajte políciu, čo ešte?
Choď domov a počkáš na telefóne na volanie od muža, ktorý ti ponúkne auto za polovičnú cenu, muž, ktorý ti volá, nie je zlodej, len zlodej zlodeja dokonca aj kriminálny výboj - takže skutočný vinník zostáva v tme, takže kupujeme späť naše ukradnuté kabelky, autá a psy. ““
Večera v rodine Lea
Názov okresu je Mustamae kde Lea žije. Montovaný trojposchodový dom, odkaz ruských okupantov. Jeden blok vyzerá ako druhý. Na schodisku sa farba rozpadá, predné dvere Leas sú elektronicky zamknuté. Dve izby, malá kuchyňa, malá kúpeľňa. V obývacej izbe je večer večer večere a jej spálňa v noci. Keďže Peter už nežije doma, druhá izba patrí Kaurovi, jej 17-ročnému synovi. Kaur je uradiánske meno, ktoré nevyžaduje „e“.
Kaur je tichý chlapec. „Neboj sa o neho,“ hovorí Lea. „Kaur vstane, len keď má hlad, musí ísť do kúpeľne alebo do školy, inak je na internete.“ Pokiaľ sú jeho známky v poriadku - pravidelne ich kontroluje v školskej sieti - dovoľuje mu surfovať tak dlho, ako chce. V Estónsku to nestojí takmer nič.
Lea's byt je malý, ale jej majetok. Za sovietov mal každý estónsky obytný priestor päť metrov štvorcových. 15 metrov štvorcových pre troch ľudí - ktorí, ako Lea, mali viac priestoru, nepotrebovali ani inzerovať väčší byt. Keď sa Estónsko osamostatnilo v roku 1991, všetci tí, ktorí pracovali v okupovanej krajine, dostali tentoraz od novej estónskej vlády. To bolo Lea's 20 rokov a to bolo o hodnote jej bytu. Keď zostali peniaze, kúpila matke kúsok pôdy. Politika môže byť tiež kreatívna.
Nechajte odísť na noc, spí v týždni, ktorý som s ňou, v Endel, necháva ma rozkladaciu pohovku. Peter ide za svojou priateľkou. „Rozhliadnite sa," hovorí. „Nie je toho čo vidieť a všetko v chladničke je pre vás." V Kaurovej izbe je ticho. Kaur je na sieti bez krokov, šušťania. V skrini Lea sú za sklenenými oknami krištáľové poháre, hrubé fotoalbumy, romány veľkého estónskeho básnika Jaana Krossa, romány v ruštine, francúzštine, angličtine. Gottfried Keller v nemčine. Lea tiež hovorí fínsky, jazyk, ktorý sa nemusí učiť, pretože je veľmi podobná jej materinskému jazyku. Pre Estóncov bolo Fínsko okienkom pre svet počas 50 rokov ruskej okupácie. Vo fínskej televízii videli správy, že štátna televízia to neumožňuje v ich vlastnej krajine, a boli tu americké hrané filmy.
Leaove spomienky - medzi ne patria kamaráti z celého sveta.
Pre Lea je história viac ako len kniha. História je životom jej matky ako vodičky autobusu. Život jej starej mamy, ktorá porodila deväť detí, a jej vlastný život. Nedostatok, zákazy a cenzúra, pokiaľ si dokáže spomenúť. A znalosť dôsledkov Hitlerovho-Stalinského paktu, ktorý sa začal v roku 1939, sovietskeho teroru v Estónsku. 60000 ľudí utieklo do Švédska a Nemecka. V noci zo 14. júna 1940 bolo na Sibír unesených 11 000 Estóncov, sotva sa niekto vrátil. Keď nemecké sily Wehrmachtu pochodovali koncom leta 1941 do Estónska, boli oslavované ako osloboditelia. Rusi však zajali Estónsko a najmä v mestách to, čo nazývajú rusifikáciou, začalo masívne presídľovanie ruských pracovníkov do Estónska. Podiel Estóncov v ich vlastnej krajine sa v rokoch okupácie znížil zo 88 na 61%. Ruština sa stala školským a úradným jazykom. Pred niektorými vetami sa Lea musí zhlboka nadýchnuť. „Estónske listy sa nazývali fašistické, pretože vyzerali ako nemecké listy!“
Pri prechádzke starým hanzovným mestom na stredovekom námestí radnice v Talline predstavuje portrét „opätovného spievania“. Bolo to v auguste 1988. Ľudský reťazec, ktorý sa rozšíril z Estónska do Litvy, mal dĺžku 600 kilometrov. Jeden milión ľudí sa držal za ruky. Spievali svoje vlastné piesne vo svojom vlastnom jazyku. Estónci spievali okupantov zo zeme. O tri roky neskôr bola Leaova nezávislá republika.
„Freudennest“ je názov materskej školy, v ktorej Lea pracuje
Ako turistický sprievodca Lea je perfektná. V starom meste pozná každý gotický obchodný dom, každú renesančnú fasádu, každý barokový kostol, každú pamiatku, staré legendy a legendy. Pozná všetkých obyvateľov medzi 11. a 21. storočím. Lea sa vyškolila ako turistický sprievodca, aby počas sviatkov mohla vidieť cudzie krajiny a namiesto toho, aby utrácala peniaze, mohla zarobiť trochu peňazí. Ako riaditeľka materskej školy s 56 zamestnancami nezarobila mesačne čistú 500 eur. Dostávam sa do každodenného života Leas. Vstávam o šiestej, pripravujem kávu, Lea prichádza do Endelu na raňajky o siedmej. Prvú ranu vložila do panvice štyri tučné klobásy. Musí hosť jesť, čo príde k stolu? Existujú obmedzenia. Opatrne som povedal: „Jedzte, máme tu rôzne raňajky.“ Lea sa zasmiala: „Nemôžem tie veci zobrať ani ráno - vyprážeme ich na Kaura, ktorý sa mu páči.“ Naše prvé ráno sme si uvedomili, že je nezmysel hovoriť o Nemcoch a Estóncoch. Takže: Nejeme jesť párky ráno, ale nemám. Ďalší Nemci už. Lea tiež nie. Ale Kaur.
Jej materská škola sa volá Rõõmupesa, "Joy hniezdo". Freudennest je dámsky obchod. V Estónsku tiež muži nie sú učiteľmi materských škôl.
Lea vloží svoju tašku do kancelárie, elektronicky zatvorí dvere a deň začína, ako vždy, prechádzkou po dome. Uvidíme, či je všetko v poriadku. Robí to pokojne a láskavo. Pre väčšinu učiteľov materských škôl je viac priateľkou ako supervízorkou.
Hoci je v jedenástich skupinách rozmiestnených 200 detí na dvoch podlažiach, v Leas Freudennest sa väčšina času sústredila na odpočinok. To je fobbed vonku, na ihrisku, vnútri je naučený. Učenie sa nazýva čokoľvek, čo deti potrebujú. „Keď sa dostanú do školy,“ hovorí Lea, „už môžu čítať, písať, počítať, prehrávať hudbu, hrať hry, jesť nožom a vidličkou a bez strachu komunikovať s ostatnými deťmi a dospelými.“ Osnova, vysvetľuje, nie je umelá, vychádza priamo zo života.
Monika a Lea v Mustamae
V štúdiu Lea je tu akvárium so štíhlou zlatou rybkou - Lea ju živí dosť nepravidelne. Pracovný stôl, počítač, pohovka na návštevu. Tam, zatiaľ čo Lea vykonáva kancelársku prácu, sa učím prvé slová v estónčine: Tere - dobré ráno. Palun - veľmi, prosím. Tänan - ďakujem veľmi pekne. Ma ei saa aru - nerozumiem. Za Lea visela na stene veľké fotografie svojich synov. Peter a Kaur v oleji. Takto sa navzájom nevidia. Lea sa usmieva. Obaja majú dvoch otcov, nikto z nich nebol ženatý. Za čo tiež. Jeden jej nevyhovoval a druhý jednoducho nechápal, prečo sa matka jeho syna vždy chce toho veľa naučiť.
Peter alebo Endel, jeden z ich rytierskych mužov, ktorý má práve čas, nás po práci odvezie autom k moru. Zarážame sa proti vetru, beháme dažďom a hmlou. Môj týždeň v Estónsku nemá veľa slnečných dní. Bez ohľadu na to. Pobrežie za Tallinnom je jemné a divoké, krajina široká a osamelá. Beh a rozprávanie idú dobre spolu. Lea uvažovala o mnohých veciach. „Nikdy nehovor, že si na Nemecko hrdý.“ To znelo takmer vyčítavo. Mlčím sa snažím vysvetliť, prečo nemôžem dostať slová „hrdý“ a „ja“ a „Nemecko“ mimo riadku. Nerozumiem Leah. Taká krásna krajina! Bohaté a čisté. Ľudia sú priateľskí a slušní. Ako prosím? Áno, Lea nás nájde zdvorilo. Počula, že v Nemecku stavitelia hovoria a ďakujú všetkým, ktorých dostávajú, za každý kameň, ktorý odovzdajú.
Jedna priateľka mala Prečítajte si o novinách myšlienku „5 W“ a informujte o tom Lea. Okamžite bola nadšená, prehľadala organizáciu na internete a prihlásila sa. Odvtedy mala návštevníkov z Anglicka, Belgicka, Francúzska a Austrálie. Pila kávu v meste s dvoma ženami zo Štokholmu a dala tipy dvom Američanom. Lea je majsterkou sveta v priateľstve. Vo veku dvanástich rokov začala vo svojej krajine lámať úzky svet cenzúry. Prvou priateľkou bola Gaby z NDR - túžba ich navštíviť, musela odôvodniť províziu. O Gaby prišli Thomas a Reinhard vo svojom živote, Sabine a Klaus. Prostredníctvom reklamných inzerátov v mládežníckych časopisoch našla Alberta z Azerbajdžanu a Ivana z Bulharska a celú galériu lepkavých mladých mužov, ktorí sa držali vo svojom albume. Nikdy sa nemilovala s jedným z týchto mužov? Pýta sa zmätená, či by som mohla milovať cudzieho človeka? - Prečo nie. Pre Eston Lea je láska len s mužom z Estónska. Včera v noci mi ukazuje silné priečinky, v ktorých zaznamenáva všetko o svojich priateľoch: keď poslala list komu, s kým si urobila fotku a s kým vymieňala pohľadnice hercov. Romy Schneider vs. John Wayne. Jean Gabin proti Grace Kelly.
V prírode
Sprievodca jej priateľstvom obsahuje aj zoznam tém, o ktorých napísala. Filmy, učitelia, škola. Prví priatelia, štúdia, profesia. Neskôr sa k nim pripojili muži a deti. Pre Lea bol každý kontakt pre Luziu výhrou a požehnaním. V tom čase mal Kaur dva roky. „Kričí každú noc desať hodín,“ napísala kamarátke z pera do Münstera, „akoby prešiel ohňom v predchádzajúcom živote.“ Luzia zaslala dotazník, Lea ho vyplnila. Luzia poslala do Tallinnu homeopatické guľôčky. Kaur mohol spať, bolo to ako zázrak. Najväčším zázrakom Lea však bolo nezištné priateľstvo ženy, ktorú nikdy predtým nevidela.
Sieť žien s piatimi W mohla byť predstavou Lea Phihelgas.
Organizácia 5W
Organizácia 5W bola založená v roku 1984 ako celosvetová ženská sieť Angličanka Francis Alexander. Päť stojan pre ženy Vitajte ženy na celom svete? Ženy vítajú ženy z celého sveta. Základnou myšlienkou nie je lacná dovolenková cesta, ale to, že ženy cestujú, spoznávajú sa a rozumejú si navzájom, spoznávajú priateľov a pomáhajú si navzájom na svojich cestách. Organizácia má okolo 2500 členov vo viac ako 70 krajinách. Najmladší člen má 16 rokov, najstarší 90 rokov. Väčšina žien okrem materinského jazyka hovorí anglicky a / alebo francúzsky. Členský poplatok ročne: 60 EUR.
viac
www.womenwelcomewomen.org.uk
Telefonický a faxový kontakt v Anglicku: 00 40 (0) 14 94 46 54 41
Kontakty v Nemecku u. a: Christa Sendner Stuttgart Tel. 07 11/85 12 60 E-mail: 5w.sendner@gmx.de
Almuth Tharan Berlin Tel. 01 77/811 77 96 E-mail: almuth_tharan@yahoo.de
