Predikát, ktorý stojí za to vidieť: zvíťazí „diabolské pečené“

Malý Hildegard (Nina Siebertz) niečo znovu zjedol

Malý Hildegard je nejako iný: Hovorí so starou kabelkou a chce „Negro bábiku“, ktorú nazýva „Fritzchen“ - kvôli svojim výstrednostiam pravidelne bije od bezmocných rodičov. Zatiaľ čo ostatní spia, Hilde sa tajne modlí za „Fritzchen vie“ a je takmer ako keby sa modlila za lepšie zapadnutie do samotnej rodiny.

"Teufelsbraten", filmová verzia románu hity Ulla Hahn "Skryté slovo", popisuje oslobodenie vymyšleného a zvedavého dievčaťa z úzkosti arci-katolíckej rodiny pracujúcich. Román, ktorý takmer autobiograficky popisuje boj chudobného autora o učňovské vzdelanie, je zvláštny súčasný, aj keď hrá v Porýní päťdesiatych rokov. Zameriava sa na protagonistu Hildegarda Palm, dievča, ktoré vyzerá veľmi stratene v provinčnom šéfovi dediny niekde medzi Kolínom a Düsseldorfom. Sprevádzali sme Hildegard od detstva do Backfischalteru.

Trochu neznámy je rýnsky dialekt, v ktorom hovoria všetky postavy. Ale najneskôr od filmov Marcusa Rosenmüllera v bavorskom dialekte sa zdá byť trend premieňať stále viac nemeckých filmov na dialekt. Po niekoľkých minútach ste si zvykli na kolínsky dialekt.

P poverčivá babička (úžasne drsná: Barbara Nüsse) vidí v Hildegarde „Düvelsbrode“ - diablovu pečienku - a neustále sa modlí „Heiljenovej matke Jottesovej“, keď dieťa niečo urobí znova. Blázonila po Adenauerovi a nadávala komunistom. Dojem sa dotýka vzťahu, ktorý má Hilde so svojim starým otcom (Peterom Frankom), ktorý sa zdá byť jej spojencom a je jediným, kto má rovnaké nedorozumenie ako jeho vnučka.

Staršia Hildegardová sa stáva tým menšou, ako sa zdá, že zapadá do jednoduchého sveta svojej rodiny. Tento proces je popisovaný ako veľmi bolestivý: Či už modlitbu modlitby recituje ako jediný vo vysokonemeckej nemčine alebo preniká jedlom nožom a vidličkou - vždy je pre nich slovne alebo fyzicky bitá. Akonáhle otec (dôrazne zahanbený: Ulrich Noethen) kričí v jej tvári: „Urob to, čo chceš, zostaneš starým dieťaťom prostitútky!“ Babička rozhorčene odpovedala: „Nie som prostitútka, som katolík!“ - Takéto vety sú a vo filme je toho veľa.

Ulla Hahn už stretla ľudí vo svojom románe „čeľuste na ústach“ a stretla sa presne s tónom rénskych ľudí, ktorí bili. Film v ňom nie je nijako podradný.

Hildegard (Anna Fischer) je odhodlaná: naozaj chce ísť na strednú školu

Interpreti sú vynikajúco vyberaní podľa podporných rolí a vedú k harmonickému súboru. Krátka podoba Haralda Schmidta ako predstaviteľa lepkavej bielizne zostáva neodpustiteľnou výnimkou. Ulrich Noethen napodobňuje bezmocného a nakoniec srdcovo postihnutého otca s intenzívnou intenzitou. Aj matka, ktorú hrá Margarita Broichová, je presvedčivá: jednoduchá upratovačka, ktorá s úžasom sledovala vývoj svojej dcéry.

Aj keď vždy bolí rozlúčiť sa s herečkou Hildegard (sú spolu tri), ale nástupca rýchlo pritiahne diváka späť do príbehu. Najmä hra nájde Annu Fischerovú v pamäti, ktorá zobrazuje Hildegarda v ďalších rokoch. S oduševneným pohľadom z temných očí a jej neohrabanou cestou dobýva srdce diváka búrok.

Hildegardová sa nazýva Hilla, nadáva sa Schillerovi a jej učiteľke nemčiny. Jej priatelia sú z „lepšieho“ prostredia: deti priemyselníkov, pre ktorých otec pracuje. Tento kontrast sa prejaví, keď sa priatelia v elegantnej Corvette ponáhľajú okolo svojho otca na rozbitom bicykli.

Po skončení strednej školy je Hilla poslaná do továrne. Tam ju nariadila sekretárka sekretárka pani Wachtel (Corinna Harfouch) a dychtivo jej odposlouchávala svoj milostný život. Špicaté slovné duše medzi šikovnou Hilou a guvernérom fajčenia reťaze sú čistým potešením a ukážkou skvelého konania. Cesta k vytúženej strednej škole je však pre Hilla stále ďaleko a bolestivá.

Severonemecká režisérka Hermine Huntgeburth predstavila román Ully Hahnovej s citlivosťou a detailom. Divák je úplne ponorený do Hildegardovho sveta. To niekedy bolí, napríklad keď sa prejaví hlboký priepasť medzi bezmocnou láskou rodičov a zúfalými ambíciami dcéry.Ale vo väčšine prípadov je to krásne, pretože na sfarbených obrázkoch je zachytená mágia detstva.

„Ďábelova pečienka“ je dobre sledovaná štúdia životného prostredia - film, ktorý autenticky sprostredkuje nemeckú povojnovú atmosféru a rozpráva príbeh rozvoja silnej osobnosti. Naše odporúčanie: Nezabudnite sa pozrieť!