Taliansko: Kalábria
Jednoducho veľkolepá: krajina v blízkosti Belvedere s olivovníkmi, viničom a malebnými dedinami
Keby boli talianske regióny veľkou rodinou, Kalábria by zohrala úlohu nevlastného syna, ktorý sedí na mačacej stoličke od dospelých. S prekrásnou špinavou tvárou a roztrhnutým oblečením nie je dovolené jesť vedľa kultivovaného Toskánska a márne Veneto.
„Kalábria? Desať dní tam chceš ísť?“, Už sme sa pýtali rímskeho správcu v lietadle prekvapene. "È un po terzo mondo, nie?" Tam dole je trochu tretí svet, však? Všetko v tejto príručke znie ako cesta objavovania - po mnohých dobrodružstvách a malom pohodlí. Iba každá tretia osoba má prácu na náklon talianskej topánky. "O prisťahovalec, o brigante", povedzme Kalabresen: Buď emigrovať (od roku 1970 3,5 milióna ľudí opustilo región), alebo sa stanú Mafioso, to sú perspektívy. Tí, ktorí zostanú a nezaoberajú sa organizovaným zločinom, žijú z niekoľkých oranžových stromov. Alebo rybolov.
Tiché dni na hlbokom juhu: lehátko na rybárskej lodi v prístave Bagnara Calabra
V našom Fiate vybočíme po strmých uliciach Bagnary severným smerom: cez oblúky, kde brečtan klesá na ulicu, okolo sochy Madony, k deťom, ktoré nás hádzajú, bozkávajú ruky. Zrejme sme jediní turisti zo zahraničia, ktorí sa vydávajú na juh. 450 metrov hore serpentínmi, než ideme po diaľnici A3. Na mediáne tmavo červený oleander rastie ako stena kvetov. Žiadna diaľnica, avenue, to je zabudnutý bulvár v večnej sieste. 90 percent Kalábrie je hornaté, útesy často stúpajú na pláže, ale talianska topánka je tu taká úzka, že ani vnútrozemské oblasti nie sú nikdy viac ako 50 kilometrov od vody.
Kalibrijská Karibik - to je to, čo Taliani nazývajú pobrežným pásom medzi Bagnarou Calabra a Lamezia Terme. Pohľad z pobrežnej cesty je ako pohľad v cestovnom katalógu. Iba to, že farby sú skutočné a more je také čisté, že talianska environmentálna organizácia Lega Ambiente pravidelne udeľuje najvyššie známky kvality vody.
Pláž Bagnara Calabra - Kalábrske Karibik nazývajú talianske pobrežie
Jediným miestom skutočne vyvinutým pre cestovný ruch je Tropea. Hovorí sa, že sa datuje od času, keď Gréci postavili chrámy a divadlá, pre ktoré nebol priestor na Peleponnes. Príliš veľa, príliš krásne a také malebné, že sa zdá byť kýčovité, v určitom okamihu zastavíme fotografovanie. Až v šesťdesiatych rokoch minulého storočia bolo prežiť dovolenku na pobreží. Predtým existovala malária, žiadne hotely, ani skutočné cesty. Od Stredozemného mora po Kalábrske Alpy. Po štyroch hodinách jazdy smerom k Parco Nazionale della Calabria sa v aute ochladí. Hory sú zalesnené štíhlymi borovicami, žiadne auto k nám neprichádza. Červené a biele znaky na kmeňoch stromov varujú pytliakov. Villagio Mancuso je osada čierno-bielych hrazdených domov, ktoré sú všetky pokryté silnou vrstvou ihličia. Tiež náš "rozprávkový park", hotel "Parco delle Fate". Dom s 200 lôžkami z 30. rokov s obložením z tmavého dreva a hustými kobercami. „Pravidelne boli našimi hosťami režisérka Luchino Visconti, Sophia Loren, sicílski barónovia a pápež Pius XII.,“ Hovorí čašník Frederico a na stôl kladie svietnik - jediné svetlo v jedálni. Frederico si všimol, že nerad spí v ponurom hoteli, po jedle sa autom vracia domov. Nekľudne sa v noci valíme do postelí.
Z horskej dediny Civita sme pol hodiny potili betónovú cestu, potom sme zostúpili na štrkové pole. A teraz stojíme v úcte s úctou. „Jeden z najkrajších európskych roklín,“ sľúbil sprievodca. Giuglio, majiteľ rímskej ekológie, s ktorým sme sa stretli so svojou priateľkou pri zostupe do rokliny Raganello, to dá v skratke: Paradiso. Čistá pitná voda, kde vidíme pstruhy a svetlo sivé štrk. Útesy stúpajú oranžovo, okrovo žlto a bridlicovo sivou, zarastené oleandrom. Vpravo padá vodopád, sprej, v ktorom stojí Giuglio s natiahnutými rukami. Alebo je to Nymphská jaskyňa vzdialená 80 kilometrov ďalej na sever? Gréci obývali oblasť okolo Sibari pred 2800 rokmi. Spočiatku im chýbalo všetko, čo vedeli zo svojej vlasti za morom: potešenie, luxus, relax. Obyvatelia komerčného mesta si preto v neplodnej divokej krajine Kalábrie vybudovali vlastný salón krásy: „Grotta delle Ninfe“.
„Čo by si tu človek mohol zarobiť za peniaze?“ Hovorí Walter Olivati (43), podnikateľ z Milána. Rovnako ako socha, ktorá ožila, stojí vedľa nás pri zrkadle. „V Kalábrii chýba infraštruktúra.Krajina? Fantastické. Príroda? Nedotknutá. Jedlo? Vynikajúce aj podľa milánskych štandardov. “Olivati vyzerá vážne z jeho zeleno-šedej masky.„ Ale inak všetko chýba. “Stredisko by tu muselo stavať, lepšie cesty, možno ďalšie letisko, muses Signor Olivati, zvyšovať ceny a zarábať skutočné peniaze Je to večerné slnko, relaxačné bahno alebo druhé pivo, ktoré s nami pije na okraji sírnej prameňa? V každom prípade je podnikateľský duch Waltera Olivatiho náhle mierny: „Alebo všetko necháme tak, ako je. „Signore Olivati žmurkne - a urobí si prestávku od umenia."
Cestovné informácie Kalábria
PRÍCHOD Alitalia letí napríklad z Frankfurtu do Lamezia Terme z 255 eur. Charterové lety z Aero Lloyd, LTU a Thomasa Cooka (Condor) zo všetkých veľkých nemeckých letísk do Lamezia Terme od 269 EUR.
HOTELY Grand Hotel San Michele: najelegantnejší hotel v Kalábrii - nádherný zámok na západnom pobreží (8? 9 miest Bosco, Cetraro, Tel. 09 82/910 12, Fax 914 30,).
Hotel Murat: jednoduchý hotel v starom meste Pizzo, orámovaný barmi a zmrzlinovými salónmi. Desať minút chôdze od piesočnatej pláže; (Piazza Repubblica 41, Pizzo, Tel. 09 63/53 42 01, Fax 53 44 69).
Le Roccette San Leonardo: Rekreačný komplex neďaleko starého mesta postaveného na skalách Tropea a jednej z najlepších pláží v južnom Taliansku. Malé bungalovy v parku; Apartmány pre štyri osoby (Via Mare Piccolo, Tropea, Tel. 09 63/618 69, Fax 612 13).
REŠTAURÁCIE A BARY Da Cecè: najlepšia cestovinová reštaurácia Tropea. Tabuľky na piazzi, najmä dobré špagety s červenou cibuľou alebo vyprážanými cuketovými kvetmi (Largo Toraldo Grimaldi, Tropea, Tel. 09 63/60 32 19).
Casa janca: Rita Callipo varí štvor-, päť- alebo šesťchodové menu, rustikálne špeciality, niektoré zo zeleniny samotnej. Priestor pre 80 eur vrátane polpenzie (Riviera Prangi, Pizzo, tel. 096 32/643 64).
La Locanda di Zio Rocco: jednoduchá pouličná reštaurácia s bielymi plastovými stolmi, ale jedlo (cestoviny od 4 eur) je vynikajúce a takmer vždy s veľkým množstvom pripravenej čerstvej papriky (Largo San Biagio, Diamante, Tel. 03 68/749 84 98).
Bar Dante: Tu bola vynájdená čokoládová zmrzlinová špecialita „Tartufo“ na porciu 4 eurá (Piazza della Repubblica 38, Pizzo, Tel. 09 63/53 41 50).
INFO Talianska turistická kancelária Enit, Kaiserstraße 65, 60329 Frankfurt, Tel. 069/23 74 34, Fax 23 28 94. Na internete na adrese www.enit.it.
