Svet v zlatej horúčke

Je to neuveriteľné: Cena zlata stúpa a každý si napriek tomu chce kúpiť! Zlato je iba typický krízový systém. A je to vždy to isté: Keď sa strach a panika šíri okolo, myseľ často zlyháva.

Chyba: cena zlata stúpa a stúpa

Predpoklad je čistá špekulácia. Cena zlata do značnej miery určujú veľkí špekulanti, ako sú hedžové fondy. V roku 2008 rozpustili svoje zlaté podiely aj preto, aby získali peniaze. Na druhej strane dopyt (a teda cena) dopytujú výrobcovia šperkov. Celosvetová recesia viedla aj k prudkému poklesu dopytu, najmä v Ázii. Vážení finanční odborníci sa preto domnievajú, že zlato nie je bezpečnou investíciou, ale skôr špekulatívnym objektom. Navyše neexistujú žiadne príjmy, ako sú úroky a dividendy, a nákup zlata je drahý. Rozdiel medzi nákupnou a predajnou cenou, tzv. Spreadom, je vysoký: Kto v marci 2009 kúpil 10-gramový ingot, zaplatil 254,64 eur. Tí, ktorí v ten istý deň museli predať 10 gramovú sochtu, dostali 217,73 eur, čo je takmer o 17% menej.

Cena zlata kolíše ako ceny akcií. Absolútne bezpečná investícia, ktorá chráni pred stratami, nie je. Zisk môže priniesť len vtedy, ak cena stúpne. Ak sa kríza opäť upokojí, klesne ako po každej kríze. Ale ani stúpajúca cena zlata sa nevyplatí, ak dolár klesne v rovnakom čase ako v posledných rokoch - zlato je uvedené v dolároch! Každý, kto kúpil zlato v roku 1980, sa k úvodnej cene vráti až dnes (po takmer 30 rokoch)!



Je nákup zlata taký nezmysel?

Nie, ale zlato by som nekúpil za najvyššiu cenu. Ak si zakúpite nejaké mince alebo bary v tichších časoch a upokojíte sa, prosím. Zlato by však malo byť len prímesou (5 až 10%) v dobre diverzifikovanom majetku. A to nevyhnutne patrí do banky bezpečné: Iba tam je v bezpečí pred zlodejmi!

RUSH (Zlatá horúčka) 1974-1976 (Marec 2024).



Zlatá horúčka, akciový fond, kríza, recesia, zlatá horúčka, cena zlata, nákup zlata