Vojna a mier
Pôsobivé, čo sa ZDF odvážil urobiť: Preklad 1500-stranového románu Leo Tolstoya „Krieg und Frieden“ („Vojna a mier“) ako televízneho štvrťmetra je nepochybne veľmi ambiciózny projekt. Na prvý pohľad je európska koprodukcia na tejto úlohe: Kostýmy, kulisy a epické bojové scény sú bombastické a skutočná nádhera. Rozpočet stačil aj na veľké mená v obsadení, takže sú zapojené aj hviezdy ako Malcolm McDowell, Hannelore Elsner a Alexander Beyer. Samotní výrobcovia, samozrejme, nikdy neunavia vyjadriť svoje úsilie v číslach: 2400 kostýmov! 1500 koní! 15.000 bonusov! Šialenstvo!
Ale rovnako ako tie triezvy čísla, ani prvá časť minulej noci na mňa nevyhnutne nezanechala emocionálny dojem, Nikdy som nečítal Tolstoyov originál, a preto nedokážem povedať, či tento seriál bude zodpovedať románu. Iba pre seba bol „vojna a mier“ - aspoň pre mňa - viac vzrušujúci ako akýkoľvek iný „televízny film“. Namiesto vzdušných mostov, zápalných bômb alebo prudkých búrok tu bol čas na napoleonské kampane proti Rusku.
Ak „vojna“ v prvej časti napriek výraznej zmienke v názve skôr zohráva druhoradú úlohu. Dôležitejšie sú bohaté sviatky ruskej šľachty, miznúce ženy (buď nešťastná láska nevinných anjelov alebo hanebné, manipulatívne sučky) a statoční muži, ktorí okrem svojich vojenských povinností odložili vášnivý valčík. To je všetko veľmi pekné, ale nie hlbšie ako akékoľvek telenovela. Koniec koncov, ZDF inzeruje žmurknutím so sloganom: „Po tomto filme budú všetci veriť, že ste si prečítali knihu.“ Rovnako ako všetky zármutky očakávam niečo z hĺbky, do ktorej román vďačí za svoj klasický stav. Sotva akákoľvek verzia skriptu, samozrejme, nezodpovedá hlavnému literárnemu dielu ale včera v noci som občas premýšľal, či je Tolstoy aktívny o storočie neskôr pod pseudonymom Rosamunde Pilcher.
Nie že by niečo proti plytkej milostnej dráme bolo nevhodné - Milujem nekomplikovanú televíznu zábavu! Bolo by zlé, keby televízny program pozostával iba z diskusií a najťažšieho dokumentárneho filmu! Ale potom by som sa chcel, aspoň emocionálne, dostať do príbehu. To sa určite nestalo včera večer.
Ťažko povedať prečo. Možno herci? S výnimkou niektorých „veľkých mien“ sa hojdali, často medzi komiksovým predplatením (darebák princ Kuragin a dcéra Helene by dobre zapadli do filmu Disneyho s ich klišé mazaným) a bezduchou dennou mydlovou apatiou (Clémence Poésy ako kravské oči, statočný Natasha). Alebo skript, ktorý ma prekvapil nedobrovoľne zábavnými dialógmi, ako je tento:
"Máte radi ruže?" "Ach áno, ruže sú krásne."
Pravdepodobne to nebol prípad Tolstého románu. Používatelia služby Belenene ma možno radi učia lekciu v komentároch.
Možno existuje problém, ale televízne produkcie, ktoré sa chcú predávať ako lepšie filmy, nevyhnutne vždy kreslia krátku slamu. Iste, 26 miliónov eur je veľa peňazí - ale nie na film. A kto sa tak tvrdohlavo porovnáva s hollywoodskou produkciou ako táto štvordielna časť, musí sa vyrovnať s námietkou, že napriek všetkému úsiliu stále vyzerá pomerne lacno.
Pokiaľ ide o mňa, radšej siaham po milých šľachtických aristokratoch vo vojnovom nepokoji na DVD „Gone with the Wind“. Film, ktorý bol mimochodom predpovedaný filmovou hviezdou Garym Cooperom, že sa stane „najväčším flopom v histórii Hollywoodu“. Ako vidíte, úspech epických milostných drám nezávisí od kritiky jedného grumblera.
