Dobré ráno, Čína!
„Ten, kto chápe, že počuje, počuje pravdu, každý, kto to nepočuje, počuje iba hluk“ (čínska múdrosť)
Pavilón na Green Lotus Peak
Nie je ľahké nájsť cestu do magických hôr. Niektorí cestujú po diaľnici, v dodávke alebo v autobuse a vidia kužeľové vzory za oknami, zatiaľ čo sprievodca prednáša o stúpajúcich hladinách mora, tisícročnom krase a následnej erózii. Niektorí z nich lanovkou na Yaoshan, najvyššiu horu vo výške 900 metrov, a pristáť na vrchol dláždené suvenírov stánky. Niektorí si zoberú loď, jednu z mnohých výletných lodí, ktoré plávajú pozdĺž rieky Li z okresného mesta Guilin do malého mesta Yangshuo, do stredu tejto zelenej krajiny, ktorá je pevne zabalená. Návštevníci stoja pri zábradlí alebo sedia pod palubou, rozprávajú sa, pijú koks alebo pivo, smejú sa, kričia „Ah“ a „Oh“, fotografujú, jedia obed, rozprávajú sa. Navštívili ste už Peking, Longsheng, Dali? Odkedy cestujete do Číny? Koľko dní zostávaš? Kúzelné hory prechádzajú okolo ako prezentácia, takmer neskutočne krásna a stále ďaleko. Niektorí majú možnosť požičať si bicykel, ako to robíme my. Potom začnú hory žiť.
„Dlhá cesta začína prvým krokom“
Pán Xee sedí na okraji cesty na drevenej stoličke a čaká. Deväť hodín ráno sa život na ulici Xijie v Yangshuo pomaly prebúdza. Žena tlačí vozík po chodníku, zastaví sa, vytiahne dva woky, misky s mäsovými špízmi, banány, kuracie pazúry, cuketové kvety pod plachtou a zostaví ich kucháreň. Na obrubníku, starý muž, hladil struny svojho erhu, starého nástroja; jeho bradavické putovanie. Obchody otvárajú dvere, obchodníci nosia jade šperky, pašmínové šatky, DVD, zásobníky na papier a ukladajú ich na drevené stojany pri ceste. Pán Xìe vytiahne vzduchové čerpadlo z krabice a začne nahustiť pneumatiky svojich bicyklov. „Čo stojí bicykel?“ - „30 juanov denne.“ Tri eurá, dohodnuté.
"Kto chce maľovať bambus, už ho nosí v hlave."
Ticho v meste: ulica v Yangshuo
Zhong Guo, to je to, čo Číňania nazývajú vlasťou. Ríša uprostred. Je dvakrát tak veľká ako celá EÚ. Žije tu takmer pätina všetkých ľudí. 20 miliónov hráčov na klavíri, 123 miliónov používateľov internetu, 500 miliónov cyklistov. Každý deň udržiava správy v našich novinách, pretože sa zdá, že všetko v tejto ríši rastie šialene. Celé roky snívam o tom, že tam cestujem. Pretože moja priateľka študovala v Pekingu a vo svojich listoch a e-mailoch mi hovorila o najúžasnejších veciach. Iba: Ako sa môžem dostať bližšie k tejto obrovskej krajine? Cítiť to, cítiť to, ochutnať to a nielen odtrhávať mrakodrapy, značkové butiky, osemprúdové diaľnice ako štít 21. storočia?
Jazda na horských bicykloch
Od včera sme v Yangshuo v provincii Guangxi, dve hodiny letu juhozápadne od Šanghaja. Obec so 75 000 obyvateľmi je takmer dedinou v husto osídlenej Číne. Nie Gucci, žiadna Prada ďaleko a široko, domy sú maximálne štyri príbehy. V ňom žijú ľudia, ktorí majú čas hovoriť, smiať sa, hľadať. Rovnako ako Xìe Lifang, náš sprievodca bicyklami. „Len mi zavolaj Lily,“ hovorí mladá žena v angličtine, keď nás ráno po prvý raz vyzdvihla v hoteli. Každý deň ju chceme vziať na prehliadku kúzelných hôr a večer sa vrátiť do Yangshuo. Z kútika môjho oka sledujem drobnú postavu, ktorá ukladá svoju tašku do koša na bicykel. Jej okrúhla tvár, stále a rezervovaná, čierne nepreniknuteľné oči. Keď hovorím svojmu požičiavateľovi kolies na ceste, moje jediné čínske slovo „Ni hao“ - „Ahoj“, Lily ticho chichotá. "Lily, čo som urobil zle?" - „Musíš hovoriť druhú časť vyššie, inak to znamená: dobre vytý.“
„Sedíte vo vodnom pavilóne? Vidíte mesiac ako prvý?“
Rýchlo sme mimo mesta a opúšťame širokú hlavnú ulicu, na ktorej mopedy, nákladné autá, bicykle, autá jazdia. Takmer samo o sebe, naše horské bicykle purr na roľníckych cestách. Na okraji údolia: strmý hrb, zarastený oleandrom, borovicou a papradím. Praveké bytosti v zelenej kožušine. Niekedy ako pozadie na pozadí, niekedy dosť blízko na dotyk. V strede krasových hôr rieka Li, ktorú slávny básnik Han Yu opísal ako „pás zeleného hodvábu“ pred viac ako 1200 rokmi. Samotne sa na brehoch rieky hovorí o 10 000 magických horách, hovorí nám Lily. Koľko je tu na severe provincie Guangxi, nikto nevie. A my - uprostred. Moja hlava sa neustále pohybuje zľava doprava, spredu dozadu, takže úchvatne krásne sú hory. „Lily, bude to takto každý deň?“ Lily vyzerá vážne - a prikývne.
Starý rybár v Yangshuo
Na okraji ryžového poľa sledujeme poľnohospodára, ktorý jazdí pluhom ťahaným vodným byvom cez močiar jeho poľa. Teplý vietor fúka naše vlasy a vetvy obrovských bambusových hájov na rieke. V dedine Jiuxian, ktorá je dostupná iba na bicykli alebo mopede, cez nás úzke uličky prúdia deti s červenými šatkami. Škola je vypnutá. „Chceš niečo piť?“, Volá nás majiteľ reštaurácie. Hostinský dostane z chladničky tri malé fľaše vody a potopíme sa na lavicu pred domom. Z otvorených dverí na nádvorie môže vyletieť prázdna nádoba. V matnom interiéri pod vlnitou železnou strechou muži a ženy sedia pri dvoch stoloch a hazardu. Pred nimi ležia hromady bankoviek, ktoré držia v rukách sivé karty. Sedíme tu, bez problémov, bez programu a užívame si pohľad na mnohé malé okamihy každodenného života. Krajina tak ďaleko - a zrazu tak blízko.
„Život sa dá zvládnuť s úsmevom alebo vôbec nie“
„Prečo tu uprostred dňa sedí toľko ľudí?“ Pýta sa Lily, pretože mám takmer prázdnu fľašu s vodou. Hostinský otvára koksárenskú kanvicu, hnedá tekutina vyteká a vyteká cez svoju modrú košeľu. Každý kričí smiechom. Ubytovateľ sa tiež uškrnul. „Vo väčšine polí v súčasnosti nie je čo robiť, ryža sa pestuje a dozrie až do troch mesiacov a už tu nie je iná práca.“
Lily s radosťou nesedí pred počítačom v jej cestovnej kancelárii, jazdí s nami cez hory. Jedného dňa ideme 15 kilometrov, ďalších 30 kilometrov tak, ako sa cítime. Ale bez Lily by sme boli stratení. Značky ulíc, ktorých čínske znaky vyzerajú ako abstraktné obrázky, existujú iba na hlavných trasách. A mapa turistických informácií je pekná kresba, nič viac. Večer sedím na posteli v hoteli, útulnom dome uprostred Yangshuo. Mnoho obrázkov, ktoré na mňa narazili celý deň, nechce prestať bežať. Krásne, dojímavé a smutné obrázky. Zo štyroch žien, ktoré triedili žlté sušené kvety na bambusové tácky, kvety stromu Osmanthus, kvetinový, vzácny čaj, z ktorého nám predali tašku. Pani Peng Mo a jej dielni, v ktorej vyrába predmety so svojimi mnohými tety a strýkomi, švagrami: biele polkruhy, maľované pandami, vtákmi, chryzantémami. Od poľnohospodára Gaa a jeho hluchého a nemého syna, ktorý trval na tom, aby nám dal misku domácich arašidov, hoci sme mu na chvíľu povedali ahoj. Z mnohých pracovníkov, ktorí leštili drevené vešiaky vo výrobnom dvore a vŕtali do háčikov - za dvanásť eur denne. Možno si tiež vyrobili vešiaky, ktoré visia doma v mojej šatníku, a kúpili si lacno.
"Farmár musí dlho čakať, kým mu do úst vletie pečená kačica."
Opatrný vodný byvol na ulici!
Čína v krajine. Žijú tam takmer dve tretiny všetkých Číňanov - vylúčení z veľkolepého hospodárskeho rastu. Obyvateľ Šanghaja má v priemere osemkrát vyšší príjem ako rezident provincie Guangxi. Poľnohospodár zarába 226 eur na obyvateľa ročne. To nie je moc, ak základná škola stojí 40 eur, stredná škola 100 eur a univerzita 1000 eur ročne. To nestačí, ak nemáte starobný dôchodok. Toto je katastrofa, keď sa dostane vážne do rodiny a musí ísť do nemocnice - väčšina farmárov nemá zdravotné poistenie. Ako to robíš, život?
Lily nič nehovorí. Nikdy nemala rýchle odpovede. Namiesto toho navrhuje výlet do dediny Gushisheng, kde môžeme obedovať s poľnohospodármi. V Gushishengu sú iba staré domy - v Číne vzácnosť. Mnoho tradičných budov bolo zničených v 30. a 40. rokoch počas bojov proti Japoncom a v občianskej vojne medzi Kuomintangom a komunistami. Keď kráčame bránou dediny, okamžite ticho upadneme. Avenue elegantne pernatých stromov nás vedie po svahu. Tam hore sa domy hniezdia proti hore. Vyrobené z kamenných dosiek bez malty. Čili a kukurica suché na stene.
„Šťastie je jediná vec, ktorá sa zdvojnásobí, keď ju zdieľate.“
Farmár Gao a jeho hluchý syn
Pani Liao nám otvára dvere. Dievčatko sedí na chrbte, asi rok staré, pozerá na nás, naše svetlé vlasy, naše bledé oči a plače. Pani Liao sa nás na to pýta. Položí Lily suché vetvičky do otvoreného krbu, dá naň wok a hrniec ryže. Hlasy oboch Číňanov vyskočia hore a dole a vytvárajú príval podivných zvukov. Moje ucho nedokáže nájsť jedinú zastávku. Nevadí, sadám si na prah a nerobím nič.
Bol som v Guangxi dva dni a cítim sa, akoby som tu bol dva týždne. Je úžasné, ako sa prirodzene pohybujeme v tejto podivnej krajine. Nikoho neprekvapuje, keď zaparkujeme naše bicykle na drevenom trajekte vedľa tých miestnych obyvateľov, aby sme sa dostali na druhú stranu rieky.Nikdy sme zvedaví, chodíme na trh alebo do niektorého z mála chrámov. Deti z dediny sa na našich prehliadkach nikdy nestretli - tlačili bariéru medzi nás a nás. Všade tam môžeme byť, každý deň znova.
Jedlo je pripravené. S paličkami v ruke sa usadzujeme na malých stoličkách, porcelánové misky sú plné horkého melónu a chilli, zeleninové klíčky a bravčové mäso. Chutné. Moje paličky sa pohybujú k mojim ústam takmer tak rýchlo ako ľalie. Kde je rodina pani Liao? Jej manžel je stále na poli, naseká pole sladkými zemiakmi, musí vypiť dve ošípané a tri kravy. A dievčatko na chrbte? "Toto je Hui, môj prvý vnúča, starám sa o ňu, moja dcéra na to nemá čas." Jej štyri deti žijú v Kantone a pracujú ako migrujúce pracovníčky v továrňach. „Pravidelne nám posielajú peniaze.“ Rozumiem, to je odpoveď Lily na moju otázku: Takto farmári ovládajú svoj strohý život.
„Kto je príliš nepokojný, nemá čas zahriať si rohož na sedenie“
Kurčatá sa prepravujú mopedom na trh
Skôr ako sa vrátime na naše bicykle, pani Liao nám ukáže dobrú izbu, ktorú rodina. Nie viac ako drevená lavica v bambusovom kresle, posteľ na kamennej podlahe veľkej miestnosti. A nízka skriňa, s TV, štyri fľaše likéru a červený telefón. Nad oltárom visí rodokmeň rodiny, drevená doska, na ružovom papieri mená najdôležitejších bohov a členov rodiny. Z plagátu s vetvou mandľového kvetu sa Mao pozrie do miestnosti. Miesto odpočinku, teplo, večnosť. „Dom mojich rodičov nevyzerá tak dobre,“ hovorí Lily. Prečo maoské obrazy stále visia v domoch farmárov? Na tejto ceste mám veľa otázok, ale je ťažké dostať na ne odpovede. Nepatrí to, že chce vedieť všetko. A naopak, nikto sa nás nespochybňuje, keď sa zvedavo pozeráme na napoly dokončeného leva kameňa alebo sa zastavíme pri tehelni a sledujeme, ako sa tehly tvarujú a potom vystrelia. Ani Lily sa nesnaží zistiť, či máme deti, v ktorom meste žijeme, aká je naša práca. Len čo o tom začneme hovoriť, je šťastná. Hovorí o svojich vlastných životných plánoch, vo veku 23 rokov musí ešte veľa urobiť. Neskôr by chcela mať malé dievčatko a dostatok peňazí na starostlivosť o svojich rodičov. Pomaly rastieme spolu na našich cyklistických túrach po horách.
„Nebo má rád ľudí, ktorí radi jedia“
Yangshuo je protiľahlým svetom života v horách. Hobby, bohatí, turisti. A Xijie Street, známa cudzincom ako West Street, je pridruženou fázou. Stoličky a stoly rámujú ulicu. Reštaurácia sa pripája k kaviarni. Sedíme v „siedmom nebi“. Linda, majiteľ krčmy, vstane z počítača a rozpráva nám o jedle v angličtine. Že na začiatku jedla nehovorí „dobrá chuť do jedla“, „jedia pomaly“. To bravčové rebrá s riasami upokojujú myseľ a čierna kuracia polievka osviežuje a riedi krv. Nie, ďakujem, vyberám chrumkavé ryby so zázvorom a fazuľami.
Chrám Qi Xia v Guiline
Stovky turistov prechádzajú okolo, páry držiace sa za ruky, skupiny študentov v teplých nohaviciach a džínsoch, rodiny so spiacimi deťmi v náručí. Musíme natiahnuť hlavu, aby sme občas našli jasnú hlavu. Aj v tomto turistickom centre sme stále v Číne. Takmer všetci návštevníci prichádzajú z vlastnej krajiny. Z Hongkongu, Kantónu, Šanghaja, Shenzhenu. Horský svet Guangxi je „najkrajšou krajinou pod nebom“, ktorú sa Číňania učia v škole. Prichádzajú na dva alebo tri dni, aby si prezreli slávne Kúzelné hory a niekoľko krasových jaskýň neďaleko mesta. Ale keď cestujeme na bicykli, takmer nikdy nestretneme iných návštevníkov. Trocha provincie Guangxi, ktorá nám patrí.
"Ten, kto nevyliezol na vysoké hory, nepozná planinu."
Malý kúsok. Keď som prvýkrát otvoril svoj starý atlas školy pred cestou, krasové hory vyzerali ako tri malé brázdy na veľkom pozemku. Guangxi znamená „Ďaleký západ“ a je vlastne tak ďaleko a dlho, ako je Švajčiarsko, Rakúsko a Maďarsko dohromady. Teraz majú brázdy mená: „Deväť koní“, „Štyri prsty“, „Zložená brokát“, „Žena čakajúca na svojho manžela“, zdá sa, že každá hora extrémne stimuluje predstavivosť Číňanov. Aká je situácia na horách, Lily? „Mmh,“ hovorí náš sprievodca, „dnes je zlé počasie.“ V zlom počasí južní Číňania vynášajú dáždniky zo skrine, aby sa chránili pred horúčavou. Radujeme sa z jasne leštenej oblohy, žiarivého slnka, jasných farieb, bez tohto údajne romantického oparu, ktorý pokrýva krajinu takmer každý deň. Bez ohľadu na to, že jazda na bicykli v „zlom počasí“ je omnoho vyčerpávajúcejšia. Takže - do Jinbaa.
Naše červené horské bicykle musia ísť dnes, každé dve minúty sa zariadenie v práci rozbije. Stonáme hory a užívame si vietor na našich čeloch všade dole.Horda chlapov nás predbieha na ich kolesách a volá: „Prečo to robíš?“ Urobíte spiatočnú cestu po krajine, je sobota, žiadna škola. Pokračujeme spolu, čínsko-nemeckej skupiny. Chlapci sa ťažko smejú, keď niekedy na ulici stojí malé dieťa av angličtine zavolá našej skupine „Ahoj“. Naše fľaše sa stále viac vyprázdňujú, Jinbao je stále dosť ďaleko - Lily, nemôžeme urobiť viac. „Dobre,“ hovorí, „žiadny problém.“ Keď príde ďalší autobus do oblaku prachu, zakrátko zazvoní, vodič zastaví. Kolesá umiestnime za sedadlo vodiča, v opačnom prípade sú umiestnené vrecia ryže a koše zeleniny, a nechajte nás šoférovať. Mobilný krúžok našich čínskych dievčat.
"Múdrosť života vypína nedôležité veci."
Už viac ako 100 rokov vyrábajú pengovia vo Fuli fanúšikov
Na rade je tvoj priateľ, Henry, žije v Yangshuo ako Lily. Pred štyrmi rokmi sa presťahovala do mesta z dediny Qingshan, kde sú jej rodičia poľnohospodári. Pri dištančnom vzdelávaní sa naučila angličtinu, poplatky univerzity nemohli platiť jej rodine. Teraz žije s Henrym, nezosobášeným, ako vždy s ďalšími mladými pármi v Číne. Lily stlačí tlačidlo na svojom mobilnom telefóne, jej zvyčajne pokojné oči žiaria: „Henry má novú prácu!“ Stáva sa generálnym riaditeľom a partnerom reštaurácie a otvára sa o dva dni. "Pamätáš si chrám Jianshan?" Iste, pred tromi dňami nám mních povedal o budúcnosti - a stretol Lily, muža v bielej košeli a tmavo modrých nohaviciach. Okamžite s ním vyradila spoločné obchodné príležitosti a zistila, že hľadá partnera pre svoju novú reštauráciu. To je teraz Henry. Aké šialené tempo.
Keď sa denné teplo znižuje, balíme uteráky a ideme dolu do vody. V „Green Lotus Peak Park“ preteká rieka Li cez Yangshuo. Prúd nesie niekoľko stebiel trávy. Vieš v ňom plávať? Vedľa veľkej bielej budovy, jazykovej školy, vidíme vo vode nejaké hlavy. „Oceňujem vašu spoluprácu,“ zamumlal mladý muž vo vzduchu, keď sme míňali školu. Prepadli sme sa do chladnej rieky cez niektoré umyté kamene. Snažím sa plávať a nepochádzam z miesta, prúd je príliš silný. Nevadí, pohľad počas poškriabania je úžasný. Rybár v slamym klobúku míňa plt, hľadá lastúry. Silueta krasovej skaly sa odráža v zelenej vode. Po kúpeli sedíme dlho na schodisku pri rieke, svieži a dobrý a kúsok zeme vonia pokožkou. Obrázky sa znova spustia. Pamätáte si pána Pana, ktorý nalial vedro vody na naše horúce sedlá potom, čo sme navštívili jeho dielňu na bicykle? Zastaviť. Teraz buď ticho a nemysli na nič.
Cyklistické zájazdy v Číne
Prehliadka bicyklov so sprievodcom v pohorí Guilin má program čínsky špecialista China Tours. 13 dní vrátane letu, ubytovania, bicyklov, polpenzie, dvoch dní v Šanghaji, jedného dňa Guilin od 1789 eur. Dátum: 20. mája až 1. júna 2007 (China Tours, tel. 040/819 73 80, www.chinatours.de).
Dlhšie a fyzicky náročnejšie zájazdy po celej Číne od Bike, z. B. 23 dní prostredníctvom Yunnan z 2755 EUR vrátane letu, ubytovania, bicyklov, každý dva dni v Pekingu a Šanghaji (Tel 030/622 56 45, www.china-by-bike.de).
knihy
"Čína" zo série Stefan Loose Travel Manuals - Travel Guide s mnohými aktuálnymi informáciami (DuMont, 34,95 Euro).
„Kultúrny šok Čína“ - všetko o rodinnom živote, morálke, spôsoboch lepšieho porozumenia čínštiny (Reise Know-How Verlag Rump, 14,90 eur).
„Návod na použitie pre Čínu“ autor: Kai Strittmatter - zábavné pohľady na každodenný život nemeckého novinára, ktorý tam žije už mnoho rokov (Piper, 12,90 EUR).
„Divoké labute“ autor: Jung Chang - vzrušujúca kniha o troch generáciách žien (Droemer / Knaur, 9,95 EUR).
"Balzac a malá čínska švadlena" autor: Dai Sijie - rozkošný román o dvoch žiakoch, ktorí musia prežiť v horskej dedine (Piper, 8,95 eur).
