Dioxín v rybách
Andreas Eickelkamp
ChroniquesDuVasteMonde.com: EÚ zvýšila limit pre dioxín z 8 na 25 pikogramov (bilióntiny gramu) Jeden bilión je číslo s 12 nulami. Na zvýšení skutočne záleží?
Andreas Eickelkamp: Áno, pretože dioxín má nulovú toleranciu, je toxický dokonca aj v malom množstve, hromadí sa v tukovom tkanive ľudí a zvierat a ťažko sa rozkladá. Čím menej, tým lepšie. 80 percent z nás jesť krmivo pre zvieratá. SZO vyhlásila, že by sme nemali brať viac ako štyri pikogramy na kilogram telesnej hmotnosti. Pre ženu s hmotnosťou 65 kg by to bolo 260 pikogramov. 200 gramová porcia rýb však môže podľa nových limitov obsahovať až 5 000 pikogramov dioxínu. Požiadavky WHO sú mnohokrát prekročené.
ChroniquesDuVasteMonde.com: Prečo boli hodnoty vôbec zvýšené?
Andreas Eickelkamp: EÚ leží na hospodárskych záujmoch. Inak by to zakazovalo predaj mnohých rýb, napríklad tresky v Baltickom mori, ktorá je zvyčajne silne kontaminovaná dioxínom. Zlé v novom nariadení: EÚ tak porušuje svoju vlastnú zásadu predbežnej opatrnosti, konkrétne chrániť občanov EÚ pred nebezpečenstvom.
ChroniquesDuVasteMonde.com: Obzvlášť mastné ryby, ako sú sleď, makrela a losos, ľahko akumulujú dioxín, ale na druhej strane sa považujú za zvlášť zdravé. Nemali by sme ich už viac jesť?
Andreas Eickelkamp: Spotreba rýb v zásade zvyšuje pravdepodobnosť požitia dioxínu. Hlbokomorské ryby zvyčajne nie sú tak silne znečistené ako ryby z Baltského mora. A vnútornosti, ako napríklad tresková pečeň, sú viac zaťažené ako rybie filé.
ChroniquesDuVasteMonde.com: A čo losos z farmy, kde je mäso často pruhované hustými tukovými žilami?
Andreas Eickelkamp: Môže obsahovať viac dioxínu ako chudší, ale záleží to od množstva vody. Viac podrobností by sa dalo uviesť, ak by úrady museli zverejňovať svoje výsledky merania. Pretože to nerobia, musíte sa opýtať, či boli pre konkrétny produkt z konkrétneho obchodu vykonané merania.
ChroniquesDuVasteMonde.com: Kľúčové slovo: nový zákon o spotrebiteľských informáciách (VIG)
Andreas Eickelkamp: Presne tak. Zákon je v platnosti od 1. mája a stanovuje, že každý spotrebiteľ má právo získať informácie o potravinách od orgánov. K tomu však môže dôjsť iba vtedy, ak bol výrobok analyzovaný štátnym monitorovaním potravín.
ChroniquesDuVasteMonde.com: A ak agentúra nemá analýzu?
Andreas Eickelkamp: Bohužiaľ, spotrebiteľ nemá právo požadovať informácie priamo od spoločnosti. Preto musí úrad dať výrobcovi príležitosť vyjadriť sa. Môže však informácie odmietnuť a spoliehať sa na obchodné tajomstvo. Úrad sa potom musí obrátiť na súd a žalovať spotrebiteľa. To všetko stojí veľa času a z krátkodobého hľadiska to nezvýhodňuje spotrebiteľa.
ChroniquesDuVasteMonde.com: Je nový zákon o spotrebiteľských informáciách iba papierovým tigrom?
Andreas Eickelkamp: Ani vládne strany neveria, že zákon funguje. Z tohto dôvodu by sa mal v roku 2010 opätovne preskúmať, aby sa zlepšilo.
